Téma vzdelávania v sociálnej práci je stále aktuálna, je dôležité, aby akademické prostredie výrazne reagovalo na potreby meniacej sa praxe. Preto je potešiteľné, že v obsahu čísla je prezentovaných niekoľko inšpirujúcich príspevkov, ktoré môžu byť výzvou pre skvalitnenie vzdelávania v sociálnej práci. Inováciu vo vzdelávaní v sociálnej práci môžeme postrehnúť hneď v niekoľkých príspevkoch, ktoré, a to je významné, majú empiricky preukázateľné zistenia, aj keď len na lokálnej úrovni niektorých univerzít.
V úvodnom príspevku „Posilování odolnosti v praktickém vzdělávání studentů sociální práce“ Monika Púnová upozorňuje na dôležitý aspekt vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov, akým je potreba vyrovnávania sa so záťažou pri praktickom vzdelávaní. Autorka poukazuje na kurikulárne spracovanie obsahu vzdelávania so zámerom podpory resilienčného potenciálu vzhľadom k prebiehajúcej praxe počas vzdelávania, ale aj po jej ukončení v pozícii profesionálov. Je dobré, že sa v tomto čísle prezentuje aj príspevok „Reflexia ďalšieho vzdelávania a profesijného rozvoja sociálnych pracovníkov na Slovensku a v Českej republike“ autorov Andreja Mátela, Bohuslava Kuzyšina, Milana Schavela, ktorí sa venujú oblasti ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov. Téma je aktuálna, navyše autori prinášajú výsledky výskumu, ktorý realizovali v oboch republikách, pričom sa zamerali u respondentov na reflexiu ich účasti na ďalšom vzdelávaní, na vlastný profesijný rozvoj a bariéry v ďalšom vzdelávaní. Výsledky výskumu poukazujú na fakt, že slovenskí sociálni pracovníci vnímajú ďalšie vzdelávanie ako vlastnú potrebu, aktívne ho vyhľadávajú, a to aj napriek finančným bariéram a prekážkam zo strany zamestnávateľa. Českí sociálni pracovníci majú oproti slovenským vyššiu podporu od zamestnávateľských organizácií. Prezentovaný bol v rámci vzdelávacieho spektra zvýšený záujem o supervíziu, ktorej v českých sociálnych službách chýba legislatívna a systémová podpora. Príspevok autorky Markéty Janíkovej „Vzdělávání v sociální práci ze sociologické perspektivy“ je venovaný dôležitému aspektu sociálnych kompetencií a ich efektívnemu využívaniu v sociálnej práci. Autorka upozorňuje na nevyhnutnosť kultivácie osobnosti študentov sociálnej práce v obsahu vzdelávania so zameraním na sebarozvoj, kreativitu, asertivitu, tímovú spoluprácu a schopnosť empatie. Téma, ako „Rozvoj kľúčových kompetencií študentov a študentiek sociálnej práce prostredníctvom stratégie service learning“ kolektívu autoriek Alžbeta Brozmanová Gregorová, Zuzana Heinzová, Katarína Kurčíková, Michaela Šavrnochová, Jana Šolcová tiež tematicky korešponduje s inováciami vo vzdelávaní a podporou nových prístupov, akým je aj využitie stratégie service learning (vyučovacia a učebná stratégia, ktorá kombinuje ciele služby s cieľmi vzdelávania). Výsledky ich zisťovania korešpondujú s výsledkami iných zahraničných výskumov, pričom poukazujú na vplyv service learningu najmä na personálny rozvoj študentov a študentiek v oblasti osobnej identity, spirituálneho rastu a morálneho rozvoja, ako aj komunikačných zručností. Cieľom príspevku Barbory Gřundelovej pod názvom „Genderové aspekty v sociální práci s rodinou – implikace pro vzdělávání“ bolo zistiť, ako sa konštrukcia významu genderu prejavuje v interakciách medzi sociálnymi pracovníkmi/pracovníčkami a ich klientmi a aké implikácie z toho vyplývajú pre vzdelávateľov v sociálnej práci. Autorky Katarína Levická a Dominika Uhnáková sa zaoberali v príspevku „Problémy v praktickom vzdelávaní študentiek a študentov sociálnej práce“ praxou študentov a problémami, s ktorými sa stretávajú študenti počas výkonu svojej odbornej praxe. Obsahovou analýzou záznamov z praxe (spolu 354) dospeli k záverom že ide predovšetkým o problémy študentov v mäkkých zručnostiach, ktoré súvisia s ich neistotami pri komunikácii s klientom, nadviazaním prvého kontaktu, udržanie si „odstupu“ od klienta. Príspevok „Profesiogram jako podklad pro konstrukci vzdělávacích programů“, ktorý prezentujú Oldřich Matoušek a Kateřina Hejnová, poukazuje na využitie systematického popisu požiadaviek kladených na pracovnú pozíciu sociálnych pracovníkov ako jeden z podkladov pre tvorbu curricul vzdelávacích programov vo vysokoškolskom vzdelávaní. Možno trochu špecificky vyznieva ďalší príspevok kolektívu Martina Černá, Markéta Dubnová, Daniel Hanzl, Vlasta Řezníková pod názvom „Inovace výuky předmětu psychiatrie za účelem snížení stigmatizace osob s duševním onemocněním“ v ktorom sa zamerali na zisťovanie miery stigmatizácie voči ľuďom s duševným ochorením. Výsledky ich zisťovania sú zaujímavé, faktom zostáva, že tomuto problému sa akademické prostredie venuje len minimálne, dôkazom toho je aj zistenie, že miera stigmatizácie osôb s duševným ochorením je u študentov porovnateľná v Českej republike so stigmatizáciou bežnej populácie. V tejto súvislosti je zaujímavé aj upozorniť na motiváciu študentov k štúdiu v odbore sociálna práca. Kolektív autoriek Silvia Morávková, Nikoleta Fellnerová, Jakub Pikna, Miroslava Balážová, Martina Mojtová sa tejto problematike venujú v príspevku „Vnútorná a vonkajšia motivácia študentov Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre k štúdiu sociálnej práce“. Aj keď ide o zisťovanie motivácie na vybranej univerzite, výsledky sú zaujímavé v súvislosti s rozdielmi medzi vonkajšou a vnútornou motiváciou v závislosti od pohlavia respondentov.
Akademické, ale aj publicistické texty poukazujú na význam vzdelávania v sociálnej práci a nevyhnutnosť nových prístupov smerom k efektívnemu výkonu odbornej činnosti sociálnych pracovníkov. Je príjemné konštatovať, že voľba témy čísla časopisu Sociální práce / Sociálna práca zameraného na vzdelávanie v sociálnej práci bolo dobrým rozhodnutím redakcie a redakčnej rady časopisu. Významné je aj konštatovanie, že prispievatelia akceptovali tematické zadania, ktoré boli uverejnené v anotácii pre číslo 2/2019.
Milan Schavel,
editor čísla
